Destinations : Spring - konoha.cz / Summer - Bog.cz / Autumn - konoha.cz / Winter - K&B :)

Súťažná ku Broskynke

21. července 2009 v 12:18 | K.Iwi |  Jednorázové
Rozhodla som sa znova písať.
A vďačím za to kamarátom ako virtuálnym, tak reálnym

pod perexom, pretože sa za to hanbím ko pes po výprasku

SasuNaru- ak niekomu natipnú mená postáv :P
a nie, nie je to YAOI a ani Shounen-ai :P
Hľadajte náznaky a prosím okomentujte to :(

WARNING: Yaoi ani shounen-ai písať neviem ;) takže si to tam domýšľjte a hľadajte v každej vete. Som si istá, že náznaky nájdete :P

Posledná hviezda bojovala so Slnkom o miesto. Chcela byť aj naďalej tichým svedkom blížiacej sa katastrofy. Ako to však býva, veľkosť vyhráva a tak Slnko bez omeškania nastúpilo na začiatok svojej dennej púte. Prvé lúče sa plazili po nádherných poliach, kvitnúcich stromoch, veselých riekach... Nič nezbadali.
Všetko bolo tak vyvážené, tak dokonalé, tak... neskutočne nádherné. Vo východe slnka akoby všetko ožilo. Všetky farby nadobudli jasnejší odtieň, všetky vône nabrali na intenzite. A vtedy Slnku udreli do nosa a očí prvé nezrovnalosti.
Celé veky prechádzalo sa po tejto zemi. Bolo svedkom mnohých bojov, niektoré si pamätala z rozprávania Mesiaca, keď si predávali služby. A práve ďalšia takáto ľudská hlúposť sa diala na inokedy fialovom poli. Červená...
Cítilo už mnoho vôní a pachov. Od tých najlákavejších ku... Ale tento pach nechcelo cítiť... Nenávidelo ho. Pach po bitke.
Už zase?
Stáli tam
oproti sebe. Priatelia na večnosť. V živote aj po smrti.
Človek by túto frázu najrýchlejšie pochopil, byť svedkom toho, čo sa práve odohrávalo. Pretože obaja sa rozhodli prekročiť onu hranicu. Večnosť. Toto slovko im dodalo presvedčenie, že sa sebe nikdy nestratia.
Ale načo sa zabíjať? Prečo
Vraždiť?
Aby si dokázali, že ich puto prekoná všetko? Zbláznili sa?!
Ale Slnko, akokoľvek kričalo a trpelo nad toľkou skazou, počuť nebolo. A možno ho počuli, ale počuť nechceli.
Lúče prešli na ďalšie časti lúk a lesov, konečne vystúpilo na druhý schod vedúci ku dverám do tmy. A skoro sa v nich skrylo celé.
Najradšej by to urobilo, skrylo sa a už nikdy nevyšlo. Kvôli dvom mladým bláznom si ale nebude ničiť celoživotnú prácu. Ostalo. Z povinnosti, ale zo zvedavosti najmä. Akokoľvek strašný ten výjav bol, to strašné nutkanie nahlidať na zakázané veci cez kľúčovú dierku pretrvávalo.
Okolo dvoch chlapcov ležal mŕtvy koberec kedysi živých ľudí. Ľudí, ktorí ohli mať budúcnosť keby neochraňovali niekoho, kto si svoju budúcnosť vybral sám. A tu im končila.Obaja boli slabí, vysilení na smrť, ale aj tak sa pripravovali ku ďalšiemu úderu. Vzduchom sa mihli hrozivé výkriky. Nie však bolesti ani smútku. Nenávisť, ktorá z nich kvapkala skoro rovnako ako drahocenná krv, trhala uši. V jednom výkriku však tvorilo jadro niečo iné. Nenávisť bola iba prímesou. Sklamanie?
Slnko bližšie prizrelo sa chlapcovi s tvárou ako kameň, pery mal roztiahnuté v bolestivom, ale pohŕdavom úškrne.
Nebolo cesty späť. Vyprovokoval si ďalší útok, pri ktorom skoro obaja vypľuli dušu. Aj to mu však
bolo málo. Pousmial sa tým svojim typickým krivým úsmevom. Nikdy ani nezaváhal, presne vedel, čo ho čaká. V tomto boji to bude smrť. A nebál sa jej. Stále sa usmieval a stále Naruta provokoval k ďalšiemu a ďalšiemu výpadu. Chcel zomrieť, ale iba jeho rukou.
Vrhli sa na seba znovu ako psy zápasiace o svoju korisť. Ale korisť nebola. Už nie. Slnko bolo v tej chvíli rado. Cez jeho tvár preleteli oblaky. Nemuselo ich prosiť, aby zostali. Vždy boli škodoradostné. A tak sa z miesta nepohli.
Jednému z nich do očí kvapkala krv. Chytil sa za čelo, ale necítil žiadnu ranu. Roztrasenými rukami putoval po svojich vlasoch, ale okrem začínajúcich modrín nič nenašiel. Až vtedy jeho otrasené telo všimlo si tej bolesti. Nahol sa do predu, tlačiac si na brucho oboma rukami. Držal sa života, držal sa každého pocitu, každej spomienky, hľadal pevné miesta, snažil sa udržať nažive, pokiaľ bude jeho démon liečiť.
Nič také sa však nedialo. Nebol zmierený so smrťou, mal predsa ešte toľko prianí, povinností, záväzkov! Z jeho očí vytiekli slzy beznádeje. Čakal, kým mu
zasadí tvrdí úder a pošle ho ním na druhú stranu. Čakal všetko, len nie to ticho. Na svoju smrť na chvíľu zabudol. Premkol ho iný strach. Strach, že umiera On, , nie on sám. Strach, že umiera sám, zatiaľ čo z neho neochotne vyprchávala sila Kyuubiho.
Nemusel hľadať dlho. Kľačal vedľa neho, posledný rasengan v krku. Nebol to príjemný pohľad, ale žil. Umieral. S námahou k nemu otočil hlavu v miernom úklone. Keby len mohol hovoriť. Keby len mohol povedať, ako m je vďačný za to, že ho zastavil! Vlastným životom. V jeho očiach sa mihli zmätok a pochopenie. Obe naraz.
Nesúhlasne zákrútil hlavou.
Čo im to bolo platné? Bolo Toto treba? Toľko mŕtvych kvôli hrdosti? Kto by prišiel na to, že sa trebárs zabil sám? Bolo nutné toto divadlo?!

Pred bránami stáli dvaja mladí muži. Slnka nebolo nikde, ale všetko bolo jasné ako za bieleho dňa.
"Myslím, že tu sa rozlúčime," zašepkal blondiak a neochotne vykročil smerom ku bráne.
"Počkaj, prosím"
"Prečo?"
"Chcem sa rozlúčiť"
"Možno sa ešte uvidíme"
"Kým to nie je isté..."
"Budeš mi chýbať"
"Aj ty mne, baka"
"Plačeš?"
"Nie, už choď. Aj tak ma už volajú"
"Naveky. Prisahaj!"
Svetlá hriva vlasov sa stratila v poslednom objatí tmavovlasého chlapca. Snáď sa ešte stretnú v bojoch večnosti. A snáď ... to by bol dlhý príbeh.
Slnko konečne skončilo svoju dennú púť, rozprávajúc Mesiacu i Rannej hviezde príbeh, ktorý vzišiel na svet z okamihov krátkych ako slnečné lúče.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kagome/Kurama Kagome/Kurama | Web | 22. července 2009 v 0:27 | Reagovat

Páni, to byla moc hezká povídka...Sugoi! O_o

2 Ninu-chan /SBnko/ Ninu-chan /SBnko/ | Web | 22. července 2009 v 9:23 | Reagovat

fíha to je naprosto....dech beroucí...prostě nádherné!!:)

3 Kikul Kikul | Web | 22. července 2009 v 9:38 | Reagovat

Ja som ti už písala na Konohe, čo si o tom myslím :P.

4 Walentine Walentine | Web | 23. července 2009 v 22:09 | Reagovat

Acch, to bylo nádherné!! Nechápu, proč se stydíš a proč z toho děláš kdejakou hrůzu... Vůbec nevadí, že to není Shounen Ai - napsala jsi to krásně...

5 MitsuQo MitsuQo | Web | 5. září 2009 v 19:17 | Reagovat

toto je proste pekná poviedka..KIwi keby som tak ja vedela písať tak by som sa tza to nemuse hanbiť,ale ja poviedky moc neviem písať..XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama