Destinations : Spring - konoha.cz / Summer - Bog.cz / Autumn - konoha.cz / Winter - K&B :)

Prelud

24. prosince 2009 v 20:17 | Kiwi |  Jednorázové
"Ja neplačem, mám len plný nos!" odvrátila som sa na stranu, poďakovala za vreckovku a utierala si skrehnutú, červenú guľu uprostred tváre. Stiahla som si kapucňu hlbšie do tváre, aby som si mohla nebadane poutierať pár sĺz.

Prečo som musela stretnúť práve jeho? Čo tu robí? Prečo nejde preč?

Sadol si ku mne na lavičku, zložil si ruky medzi kolená a čakal, čo zo mňa vypadne. Nie, nič mu nepoviem. Nie je dobré, keď rozprávam ja. Vždy poviem niečo, čo sa nehodí. Snažím sa o úsmev, asi sa mi nepodaril. Tak len skrčím servítku a pozorujem, čo sa deje okolo.

"Konečne sneží, čo povieš?" snažil sa nadviazať rozhovor.

"Hmm," pozrela som sa na oblohu a... vážne! Prvé vločky tohto roku. Krása, bolo načase. Asi si všimol môj zaujatý pohľad, pretože natiahol ruku v palčákoch a zachytil prvú nádielku, ktorá na ňu dopadla. Také niečo som nemohla urobiť. Chýbali mi rukavice. Nadvihol obočie a podal mi ruku s vločkami. Nedalo mi to, musela som sa rozosmiať.
"Ak chceš, dám ti jednu rukavicu," ponúkol sa a z vrecka vytiahol spomínanú, na malíčku deravú, látkovú vec. Vreckovku som strčila do vrecka. Natiahla som si "To" na ruku a vystrela ruku pred seba. Bolo to tak nádherné, prosté chytanie vločiek... Len on a ja, vločky, lavička. Neskutočné... Sen.

Premohlo ma staré dobré svedomie. Nezaslúžim si to... Nemám na to právo... TOTO nie je pre mňa...
Zvesila som ruku k sebe a asi som vyzerala strašne zúfalo. Prečo myslím?

Pritiahol si ma k sebe, objal, bol ticho... Viac mi v tej chvíli nebolo treba. Na viac som nemyslela, nechcela som. Stiahol si rukavicu a zotrel mi slzu. Robil to až dovtedy, kým som neprestala plakať. A keď som nanovo začala... prestal.
"Čo sa deje?"- mal v hlase starosť, lásku, súcit... Spustila som nový vodopád.
"Len hovor, som tu pre teba," hovoril a otočil si ma k sebe. Zavrela som oči a rozhodovala som sa.

Povedať, nepovedať, stratiť, nestratiť... zničiť, nezničiť...?Áno-Nie?

Nakoniec som sa nadýchla. Áno, chcela som mu povedať všetko, čo som mala na jazyku.
Niečo však bolo zle... Rozmýšľala som až tak dlho, že jeho dotyk ochladol? Je mi až taká zima, že necítim tlkot jeho srdca? Otvorila som oči naplnené slzami a chcela som mu povedať:"Počkaj, buď pri mne, prosím..."
No bolo neskoro. Nebol tu, zmizol, odišiel, nechal ma samú... Nerozlúčil sa.
Pozrela som sa na ruku, moje "To" tam nebolo. To deravé, malé, milé, krásne, od neho...
Kde zmizol?
A bol to vlastne On?
Nebol to len prízrak?
Vianočné prianie?
Netuším...

Vstala som z lavičky, otrela si oči a ruky zaborila do vrecák. Narazila som na servítku. Vyhodila som ju. Nepotrebujem ľútosť...
Ale aj tak som tam stála, sama, oproti lavičke, na ktorú sadali vločky. Pozrela som sa do neba... Vzdychla a otočila sa na odchod.
Priložila som si telefón k uchu a skrehnutými prstami vytočila jeho číslo.
"Prosím?"
Čo mu len povedať....
zimné poblúznenie je rovnaké ako cez leto. Príde a odíde, hold kruté, no :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 larushka larushka | 25. prosince 2009 v 14:05 | Reagovat

kawai.. toto je vážne krásne kiwi.. :) .. ty tie svoje  nálady vážne dávaš na papier.... :)  to ja nedokážem :) mne pomáhajú iné veci.. :D

2 kushina-hime kushina-hime | Web | 25. prosince 2009 v 17:26 | Reagovat

Bolo to...Vyvolávalo to vo mne súcit... Ale inak veľmi pekné :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama