Destinations : Spring - konoha.cz / Summer - Bog.cz / Autumn - konoha.cz / Winter - K&B :)

Časti 0 - Prológ

13. srpna 2010 v 13:08 | Iva |  Časti
Časti sú vlastne upravenou verziou Tieňov, rovnaké postavy, trochu poupravený príbeh a - konečne!!! - mám celý dej prešpekulovaný a premyslený :) Snáď sa vám "upútavka" zapáči, nech viem, či mám písať s radosťou a pravidelne :) Za prečítanie a okomentovanie ďakujem. A, do frasa, JA kritiku unesiem! Takže tvrdo do mňa, nech to vylepším! Onegai shimasu~
Prajem príjemné čítanie
Arigato <3


Prológ 

Kráča tmavou chodbou plnou pavučín. V ruke drží len slabo horiacu fakľu, ktorá jej osvetľuje malú časť tváre a ešte menšiu časť dlažby pred ňou. Prechádza okolo mreží, ktoré sa striedajú s kamennou stenou.

Je vo väzení.
Konečne tam trafila.

V druhej ruke zviera malú misku s vodou, na malíčku sa jej hojdá zväzok pomaly hrdzavejúcich kľúčov. Pozorne načúva svojmu dychu a zvuku bosých nôh. Snaží sa to ignorovať. Hľadá predsa zajatca. Musí sa sústrediť na iné zvuky. Zhlboka sa nadýchne a zadrží dych. Zastane uprostred chodby. Nepočuje slabučké rinčanie okov, ani kroky, ani nič podobné. Zachytáva len príliš rýchly dych. Môže ísť ďalej. Natiahne ruku s fakľou pred seba a prechádza ňou v nebezpečnej blízkosti mreží. Tvár jej zahalil tieň. Dych je čoraz zreteľnejší, no znepokojuje ju jeho rýchlosť.

Akoby mal horúčku, alebo strach. Slabo sa uškrnie a pomaly prechádza od jednej cely k druhej, kontrolujúc misku s priezračnou tekutinou a rameno, cez ktoré má, pre istotu, prevesených pár pásov savej látky. Na obväz.

Aj keď sa to o nich hovorí - a o nej samotnej zvlášť - nie sú zvieratá. Nenechajú nikoho bezdôvodne umrieť. Aj keď pár z nich by to práve tomuto jedinému zajatcovi doprialo. Dlhú, bolestivú, pamätnú, potupujúcu smrť. Potrasie hlavou.Nevdojak zrýchli tempo a minie celu, kde sa vo svetle fakle krátko odlesknú biele oči. Zastaví a pokúsi sa na ne zaostriť. Chvíľu preklína svoj slabý zrak, no nakoniec ich uzrie znova. Nebol to prelud. Vážne sú čisto biele!
Zatají dych a vráti sa tých pár krokov, zastavujúc priamo oproti nemu. Vzrušením sa jej rozšíria oči, bielka sa na chvíľu stratia v záplave čiernej. Toľko o ňom už počula...

"Olivier," šepne a hlava za mrežami sa dvihne ešte o pár centimetrov. Akoby chcel povedať, že ho síce pokorili v boji fyzickom, ale on je víťaz morálny.  Žena si čupne, dlhý, šuštiaci plášť jej zakryje kotníky a z medených vlasov padne ľahká prikrývka. Priloží fakľu k mrežiam, misku na podlahu a z malíčka zvesí zväzok kľúčov. Všetky sú od tejto jedinej cely. Všetky postupne skúša a odomyká bránu pokoja, bránu mlčania a dvere do cely. Olivier ostáva v úplnom pokoji. Nerozrušuje ju to. Kľúč bezbrannosti necháva v zámku, opatrne dvíha fakľu, ktorá sa konečne začala prebúdzať k plameňu a vstúpi. Zdroj svetla vsunie do držiaku na stene.
"Nepremožiteľný, šľachetný, hrdý... Olivier v cele Kňazov Dychu. Živý a... zdravý. Bez najmenšieho škrabanca," naznačuje mu tým jeho dávnu prísahu. Prisahal na svoju česť a na svoju nesmrteľnosť, že stúpenci Dychu ho nikdy nedostanú živého. Žena sa ironicky usmieva, ale pozorne prehmatáva mužove telo. Hľadá náznaky, malé náznaky najdrobnejších zranení. Nič.
"Ešte sa pozriem tu... skloň hlavu," šepká pre seba, pokyn jej len akoby mimochodom vyjde z úst a zajatec poslušne urobí, čo mu nakáže. Ticho kľaje, ako nemôže ovládať svoje telo pod zarieknutím k poslušnosti. Kňažka má moc, ktorú musí rešpektovať. Nenávidí, keď ho takto potupujú. Ona sa v tom ale nevyžíva. Narozdiel od jej priateľov. Pozorne študuje štruktúru kameňa pod sebou.

"Hmmm," prehmatáva mu Kňažka hlavu a odhŕňa dlhé pramene čiernych vlasov. Nič nenájde a tak mu pokojne podáva misku s vodou. Dovolí mu dvihnúť hlavu, sama sa na znak dôvery postaví k svetlu, necháva mu aké-také súkromie. Olivier, strážca Zákonov, najlepší šermiar a lukostrelec v celom kráľovstve Ostrovov... je odkázaný na láskavosti od nepriateľa. Ale cení si to. Musí. A aj keď s odporom, prikladá si  - zdvorilo ďakujúc - misku k čelu. Kňažka ticho stojí a čaká, kým jej ju vráti. Stále nemôže uveriť svojim očiam.

Keď ju sem Jacob a Daniel poslali, myslela si, že si  z nej znova chcú nechutne vystreliť. Len tak ju poslať do väzenia, zamknúť zhora a nechať, kým príde o svetlo. Ak je to pri jej postavení možné, mať z niečoho strach, tak to je jednoznačne tma. Nenávidí tmavé noci a tmavé priestory. Jej svedomie jej vykresľuje situácie, ktoré by sa mohli stať, za to všetko, čo urobila. Koľko nevinných ľudí zabila. Koľko ich ešte umrie jej rukou. Cez chrbát jej prebehnú zimomriavky a mimovoľne sa obzrie na tmavú chodbu. V každej cele vidí celé rodiny s deťmi.

Pretrie si oči oboma dlaňami. Prisunie sa bližšie k svetlu, vlasy si zhrnie z tváre a prehodí cez ne jemnú kapucňu. Má príliš bledú pleť a príliš tmavé oči. Miska, na ktorú čakala, sa rozbíja o tvrdú zem a neznesiteľný zvuk, ktorý sa odráža v mnohých ozvenách sa prelína so zdeseným výkrikom: Michelle!

Kňažku bodne v hrudi a jej bielka sa znova zlejú v tmavú škrvnu. Bleskovo si zakryje rukami uši. Našepkáva jej to tak jej podvedomie. Olivier sa postaví na vyslabnuté nohy a chytá Kňažku za plecia. Núti ju, aby sa na neho pozrela. Žena zaryto hľadí do zeme. Jej oči a dôstojnosť sa v tej tme úplne strácajú.

"Na zem! Ďalej! Sadni si do rohu! Ostaň tam! Mlč!" - vrieska Kňažka bolestne a vybieha z cely. V zhone v nej zabudne fakľu. Nestará sa o to a zamyká obe zámky. V hlave jej pulzuje to meno. Zanecháva zajatca s nástrojmi, ktorými by sa mohol buď vyslobodiť, alebo zabiť. Je jej to jedno. Zamkla ho, nie? Obzrie sa na kľúče pri cele.
Potrebuje sa dostať hore, tlačí ju náhly závrat a podvedomie ju poháňa do premiestnenia. Nemá na to dosť síl. Padá na zem a zakrýva si uši, stíska viečka tuho k sebe, v celách sa objavujú jej výčitky. Plášť šuští a ukladá sa na trasúcej sa Kňažke. Čierna jej očí sa rozťahuje po tvári. Nie, nemôže to dopustiť. Ale nedokáže tomu zabrániť. Jej srdce začína tĺcť. Zrazu vidí dokonale. Nie! Nie! Nie! Musí to v sebe potlačiť. Ona NIE JE MONŠTRUM!
Michelle...
Nie, to jednoducho nesmie byť pravda! 

   


Picture from

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ABC ABC | Web | 13. srpna 2010 v 13:16 | Reagovat

Ahoj :)
Chceš si zarobiť? tak klikni na web!

nejde o žiadny podvod!
keď klikneš, v pravo hore sa dá nastaviť čeština.

Je to o tom, že hľadajú ľudí na hodnotenie webových stránok a tebe za to budú platiť. ja som sa tam zaregistrovala asi o 11 a môj potencionálny zisk je tam viac ako 270 USD!!
tak neváhaj, čím skôr sa zaregistruješ, tým viac peňazí môžeš zarobiť! :)

Ďakujem za pozornosť

http://www.websitetester.biz/index.php?lang=en&ref=6728689dcf0f0928b229b4324b2dbe32

2 AdelQa AdelQa | Web | 13. srpna 2010 v 13:19 | Reagovat

Pěkný blog.

3 Iva Iva | Web | 13. srpna 2010 v 13:23 | Reagovat

Do riti ľudia :D Asi si fakt urobím rubriku reklamy a iné debilné kecy :D A AdelQo, neboj, skočím Ti na blog :D

4 Alice Alice | 13. srpna 2010 v 16:50 | Reagovat

WAU. Tak tohle mě opravdu zaujalo. Nápad s klíči je skvělý!! (kruci, proč není můj?! :D) vím, že jsem bohužel zatím jediná, ale že to budeš psát, vid?! Prosím (nemáš tu ikonu na *zuřivě mrká*)!

5 Iva Iva | Web | 13. srpna 2010 v 17:10 | Reagovat

Pre takéto komentáre by som aj vraždila! :D Hlavne, ak sú od takých osôb, ako si ty, Alice-sama :D Jasné, budem písať ^^ (zuřivě přikyvuje) :D

6 Alice Alice | 13. srpna 2010 v 20:56 | Reagovat

Skvělé! :-D Mám radost (a pak že je pátek 13 špatný :D ) Takže, jak to s příběhem vypadá??? Máš ho zatím v hlavě nebo už na něm chvíli pracuješ? Jak plánuješ zveřejňovat? :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama