Destinations : Spring - konoha.cz / Summer - Bog.cz / Autumn - konoha.cz / Winter - K&B :)

Andrea 1

18. září 2010 v 12:48 | Iva |  Andrea - Príbeh
Prepáčte za tie Časti, ale toto zamestnávalo moju myseľ celé dva týždne a tak to sem hodím, nech s tým mám pokoj :) Toto je najkratšia kapitola, pretože sa ponáhľam a nechce sa mi nejak osekávať, tak snáď sa zapáči a ja dnes ešte popridávam ďalšie a potom už pôjdem k Častiam, lebo pri tomto sa o nich nedalo rozmýšľať. Gomen ne... :)



---



Pol piatej ráno - ju budí spoľahlivý budík. Matka a brat sú zase v sebe. Áno, takto skoro ráno. Nie, nebýva to bežne - inak by Andrea sladko spala ďalej a nevšímala si ten lomoz rovnako ako všetko ostatné, nepríjemné. 


"Ako si to predstavuješ?! Čo to má znamenať?! Ty šnupeš?! V mojom dome?!" - zjape matka, zatiaľ čo Michal, Andrein starší brat určite len flegmaticky počúva, sleduje matkine ústa a čaká na príležitosť, kedy by sa mohol vyjadriť. Andrea leží v posteli a uvoľnene sa naťahuje. Situácia v kuchyni je jej ukradnutá. Buď matka brata vyhodí - a bude pokoj, alebo sa pobijú, príde polícia - a bude pokoj.  Pomaly si sadá, spakruky si pretierajúc oči, druhou šmátra po svojich okuliaroch niekde na písacom stolíku. Nevníma svet okolo seba, keď sa k nej prirúti tornádo Karolína - matka - v nočnej košeli a ako bohyňa pomsty s elektrizujúcimi vlasmi vráža svojej dcére už tak dobre nacvičenú facku.

"Ježiši, čo blbneš?!" - skríkne dievča, keď sa spamätá a trie si postihnuté miesto, "ja nie som otĺkacia figurína!" - zazerajú na seba. Matka vytočená do krajnosti a dcéra, ktorá vôbec nevie, za čo dostala. Vo dverách sa zjaví brat s otlačkom prstov na oboch lícach, zamáva jej prstami, medzi prostredníkom a prstenníkom sa mu blysne biely balíček.
Potom zmizne. 

"Ja som s tebou ešte neskončila!" - zazjape matka, keď počuje tresknutie vchodových dverí. Andreine oči sa rozšíria neblahým tušením. 
"Ja nefetujem!" - skríkne na svoju obranu, rýchlo sa postaviac oproti nazúrenej matke.
"Tak slečna nejak veľmi dobre vie, o čo sa jedná! No-jasne-že-nie-ty-špina-mľandravá-ja-ti-to-mám-veriť?!" - kričí a bije dievča hlava-nehlava. Andrea vie, že dnes do školy v poriadku nepríde.


---


Je chladné novembrové ráno, štvorčlenná partia z tretej A stepuje pred vchodom do školy a medzi nimi putuje cigareta. Vyfúknutý dym sa mieša s obláčikmi dychu, všetci majú nahrbené ramená, hlavy medzi nimi. Hnedovlasý chalan so športovým batohom vyťahuje sčervenanú ruku z vrecka, je mu podávaná cigareta.
"Nie, ja nefajčím," chytí ju a podá jedinému dievčaťu medzi nimi, ktoré si potiahne aj za neho. Ostatní prevracajú očami, znova na to zabudli. Pehy na Denisinom nose na chvíľu zakryje drzo vyfúknutý dym. Usmeje sa, klepúc zubmi. 

Je ešte len pol siedmej ráno, do takejto zimy sa asi školníkovi vstávať veľmi nechcelo. Veď komu by aj? Richard - nefajčiar - štrbinkou medzi zubmi vdýchne mrazivý vzduch, rozhliadajúc sa všade naokolo, len aby našiel miestečko, kde toľko nefúka a nemrazí. Teploty konečne klesli pod nulu, tí, čo sledujú počasie, pravdepodobne prídu nabalení termoprádlom. Ale kedy oni štyria videli naposledy televízne noviny? Karol, jeden z partie začína rozvíjať teóriu o meškaní ich obľúbeného školníka, na čo sa všetci namotajú a Denisa vyťahuje z krabičky predposlednú cigaretu. Richard sa chvíľu smeje na dohadoch o školníkovom intímnom živote, no keď to prejde do sci-fi, stráca niť a znova sa rozhliada. Ryšavá Denisa sleduje jeho pohľad, potom sa znova otočí k stredu partie.

"Komorná," prednesie s pretočením očí. Dva páry očí švihnú tým istým smerom čo najrýchlejšie a čo najnenápadnejšie. Karol sa uškrnie.
"Chudera jedna feťácka," pokračuje vo svojom monológu Denisa, podávajúc cigaretu do kruhu. Pošúcha si plecia a trochu podupe na mieste, no aj tak ju strasie. Richard len neochotne odtrhne pohľad od prichádzajúcej spolužiačky. "Myslíš?"- nadhodí, ruky si znova vrazí do vreciek. 
"Čo? Že fetuje? Samozrejme. Jej fotra ten môj strčil na záchytku, mal šťastie, že ho rovno neposlal sedieť, toľko toho pri sebe sušil, spitý pod vitrínu," hovorí to ledabolo, akoby to bola úplne normálna vec, ku koncu trochu zvyšuje hlas, aby ju dievča počulo. Richard zo seba vydá len tiché: hmm a znova odmietne cigaretu.

---


Andrea trasľavým, uzimeným krokom obchádza skupinku tretiakov, keď zachytí pohŕdavý pohľad jej ryšavovlasej spolužiačky v upnutých rifliach a čiernom kabátiku. Odvráti pohľad od svojich spolužiakov, nie, odvráti od nich celú tvár, pretože ju lemujú make-upom neprekryté modriny a natrhnutá pera. Zatne zuby. Dievča vraví pravdu, jej otec je debil, každý to vie. Chce sa jej vykríknuť, že ona nemôže za to, akých má rodičov, ale aj keby... nikto jej neuverí, že nie je feťáčka. Naučila sa to ignorovať. Už len jeden a pol roka, maturita a vypadne niekam. Niekam ďaleko.

Dvere školy sú zamknuté.

"Doriti," zanadáva si. Čo teraz? Nemá práve sto chutí stáť tu pri nich, slúžiť im ako predmet rozhovoru. Rozhliada sa, no nakoniec si predsa len sadne na studený kameň schodov. Opatrne, pretože na stehne má tiež tmavý pásik bolestivých podliatin, si krčí nohy, lakťami sa oprie o kolená, námatkovo stlačí play na mobile a zanecháva tých ľudí odvedľa za hranicou hluku. 

V skupinke zavládne zdesené ticho.
"Au," prednesie Karol súcitne a Dávid - posledný a najmlčanlivejší zo skupinky - prikývne. Karol, vysoký tmavovlasý chalan s briadkou si prejde po tvári, akoby tam tie modriny mal on. Denisa nerušene fajčí ďalej. 
"Čo som hovorila? Jej otec je násilnícky díler," potiahne a podá cigaretu ďalej, dym jej vychádza z nosných dierok. 
"To neznamená, že ona za každú cenu fetuje tiež," osopí sa na ňu Richard. Tá sa mu len pozrie do očí, pokrčí plecami.
"A záleží na tom?" - opýta sa, keď školník konečne - nabalený v páperovke - trasúcimi sa rukami otvára hlavné dvere do trochu teplejšieho prostredia. Dávid zadupe cigaretu, všetci štyria dýchajú staršiemu mužovi na chrbát. 
"Nie, vlastne ani nie," pozrie sa na Andreu, ktorá sa s menšími ťažkosťami stavia na nohy a čaká, kým sa otvorí škola. Denisa sa zavesí do Richardovho ramena. Presne tak, na nej by mu nemalo záležať

---


Štvrtá hodina, telocvik. Andrea stojí pred ohromnou kopou svalov - ich učiteľkou telesnej výchovy. Ospravedlňuje sa, vyhovára na všetko a všetkých, no bývalá kulturistka Smitačová ju odkáže do šatne, prezliecť sa. Andrea sedí na lavičke a čaká, tak ako obvykle, kým sa prezlečú všetky ostatné dievčatá. Trochu žiarlivo zazerá na ich bezchybné, hladké nohy. Niežeby bola tučná, práve naopak, keď stiahne brucho, človek jej môže spočítať rebrá zbežným pohľadom, no zároveň by sa nedopočítal jaziev, modrým, škrabancov... Posunie si okuliare tak, aby jej nepadali.

Nos ju ešte stále bolí, ale hromada neprirodzene vyzerajúceho líčenia našťastie všetko zakryla. Pomaly sa odhodláva prezliecť sa, keď si uvedomuje, že jej telesná obsahuje veci z minulého leta, z leta, keď ešte nemala modriny po nohách a producírovala sa po telocvični v oranžových šortkách. Po chvíli uvažovania si šortky natiahne na silonky a ešte viac stiahne uzol, aby jej nepadali. Akurát si oblieka voľné tričko, keď sa za ňou ozve zdesené zhíknutie. Prudko sa otočí.
Lucia, tichá, okrúhla knihomoľka z ich triedy si teatrálne prikladá ruku k ústam. Andreu pobaví jej zdesenie.

"Motorka," pokrčí len plecami odhadujúc, čo všetko asi videla. Luciine oči sa rozšíria úžasom, potom začuje hluk z telocvične a vkĺzne do šatne ako nejaká nemotorná myš. 
"Počkáš na mňa?" - poprosí skoro kňučiacim hláskom, no Andrea si natiahne tenisky a odíde. 

Nikdy za celé tri roky na tomto posratom gymnáziu na ňu nikto nebol milý. Teda ani ona nebola milá na ostatných. Prvé dva mesiace v škole tomu síce tak nebolo. Mala priateľov, partiu, rozprávala a bavila sa so všetkými. Nikdy nemala nijaké predsudky. Voči čomu aj?
Si čierny? Fajn.
Si teplý? Okay.
Máš trochu horšiu postavu? No a čo. - Takto brala všetkých okolo seba, pretože bola presvedčená, že ľudia nemôžu byť čisto povrchní. A ako v mnoho vecí, aj v toto dúfala úplne márne. Raz sa objavil jej otec v televízii, stačilo pár slov a bolo po všetkom. Matka však nemala nervy na vybavovanie novej školy. A na čo aj? Keby sa predstavila v nejakej novej triede, bolo by to ešte horšie. Namiesto toho teda ostala na seneckom gymnáziu s malou dušičkou a s tým, že sa postoj ľudí k nej nezmení. Nejaký čas to tak fungovalo, priatelia sa vyhýbali téme rodina a jej otec, ona im za to bola vďačná. Až jedna "dobrá duša", ktorá volala po pozornosti vyhlásila, že ju každý deň vidí na záchode šnupať. 

Zamračí sa na najväčšiu ... fľandru celej školy. Dominika sa smeje na celé kolo, jej dlhé peroxidové vlasy lietajú okolo namaľovanej tváričky, ktorá nie je výnimkou a ako celý zbytok jej dokonalého tela je zahalená zvučnými menami.

Andrea pokrúti hlavou a ďalej odráža loptu o stenu. Zo šatne po chvíli dobehne Lucia. Samozrejme, Smitačová ich dve ihneď spojí a zahlási, že dvojica, ktorá do desiatich minút neurobí cez tridsať čistých, plynulých volejbalových košíkov, bude behať dvetisíc päťstovku. Lucia zdúpnie. Ospravedlňujúco sa pozrie na Andreu, ktorá si už šetrí sily pre beh.
"Prepáč mi, prosím," 
 Pravdaže, ony dve boli trénerkina najobľúbenejšia dvojica na zasadnutie. Už sa to párkrát stalo a párkrát sa ešte stane, že celú dvojhodinovku strávia brušákmi a klikmi - za trest pre nevykonateľnú úlohu. Feťáčka a tlstá riť.  Ideál učiteľskej šikany, ideál titulnej strany časopisu samovrahov.

---
/alexhajdu.blogspot.com/
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Laitte - aff Laitte - aff | Web | 18. září 2010 v 18:07 | Reagovat

Jashin My Oh. Tomu sa hovorí poriadny príbeh z reálneho života!! Si piš, že sa mi to hlasno páčilo... bolo to také skutočné až neskutočné. Nemám slov. Je to proste skvelá poviedka, v ktorej som našla iba krutú pravdu, a to, ako ľudia vedia byť hnusní. Budem sa tešiť na pokračovanie.

2 Larushka MitsuQO Larushka MitsuQO | E-mail | Web | 18. září 2010 v 19:14 | Reagovat

Chúďa Andrea. Má skrátka krutý život.

3 Kagome/Kurama Kagome/Kurama | Web | 26. prosince 2010 v 23:33 | Reagovat

Ivi, řeknu ti, najela jsem na to jen ze zvědavosti, ale vážně mě to chytlo O_o To je realita, což se mi neskutečně líbí. Jdu na další O.o

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama