Destinations : Spring - konoha.cz / Summer - Bog.cz / Autumn - konoha.cz / Winter - K&B :)

Časti 3 - Priateľu

4. září 2010 v 19:11 | Iva |  Časti
Hlboké ospravedlnenie tanečníčky nízkeho ranku, tudíž klaniam sa hlavou ku špičkám, aby som nemusela vidieť, ako ma idete zaživa roztrhať. Alice-sama, Soňa-neechan. 
Snáď tá dĺžka niečo vynahradí. Jednoducho som mala výpadok myslenia no a...
radšej posúďte sami. Ešte raz, hlboké ospravedlnenie.



"Kde je?! Kde je?!" - kričala tmavovláska, dávajúc si záležať na každom slove a vliekla za lakeť svojho brata, Daniela. Ignorovala Majstrov teáter a dve nahé osoby v strede hlavnej siene. Tmavovlasý, o dve hlavy vyšší Daniel niesol na líci otlačok jej krehkej dlane. Jej prsty mu ako ruka sochy zvierali nedokrvujúcu sa ruku. V miestnosti po zvolaní na pár sekúnd zamrzol čas, potom sa tri tváre šokovane stiahli a dve telá rýchlosťou s ničím neporovnateľnou prerazili Sklom do podzemných častí sídla. 


Vo chvíli, keď sa v tmavej chodbe zjavili oni dvaja, Daniel a Angela, zasiahla ich príliš silná energická vlna. Žena mlčala, už cestou k sídlu rozpoznala, že vysmiať sa tomu diablovi prostredníctvom toho... stvorenia mohol byť len a len Danielov a Jacobov nápad. Ctižiadostivosť, odfrkla si v duchu, zatínajúc zuby a päste. Keď to šialenstvo skončí, všetkým vypucuje žalúdok a na pár dní odíde pomáhať na polia pri novoročných záplavách, prisahala si v duchu, gániac na muža, ktorý sa bez slova predieral so zatvorenými očami a hľadal cestu, ktorou by mohol v nápore energie prejsť. 

Bola však príliš hustá, aby sa dala len tak preraziť, plná zla a zvrátenosti, túžby po niečom zakázanom. Našťastie nebola Ayalina. Diabol sa prebil zábranami majstrovho zaklínania a naplno rozpútal pátranie po svojej chýbajúcej časti. Energiou, ktorú vyžarovala jeho zvrátená myseľ, sa nedalo prejsť, no aj v niečom tak pevnom a silnom sa vždy nachádza puklina. Niekedy sa však ťažko hľadá. Boli na to dvaja. Už nemali čas. Vlastne ho nemali ani predtým.

Na druhej strane zábrany sa diali veci, ktoré nikdy nemali dopustiť. Nemohli si však dovoliť plakať nad rozliatym mliekom, práve naopak. Usilovali sa zo všetkých síl, aby mlieko nabralo pevnú podobu a skočilo späť do misky.

"Ma-ám to!" - zvreskol Daniel, zdrapil Angelu za rameno a zavrel oči s rukou vystretou, obaľujúcou sa černotou. Roztiahol prsty a v miestnosti vybuchlo svetlo. Angela zadržala dych. Chodba sa akoby naklonila, všade naokolo sa krútili hrozné výjavy. Chyba. Mužovi odtrhlo predlaktie. Chodbou sa ozval rev a nekontrolovateľná energia sa prevalila do ich vedomia.

Daniel vedel, prečo zatváral oči. Aj napriek tomu ním prestupoval chlad a snažil sa mu dostať až do korienkov vlasov. Kýpeť si cítil ako tisíce malých, no silných plamienkov. A potom bolo po všetkom. Čierňava zmizla spoločne s chabými pozostatkami svetla.

No neporazili ju. Neboli dostatočne rýchli. Teraz sa diabol chcel vysmiať im. 

Angela ticho škrípala zubami a odolávala vlnám odchádzajúcej energie, ktoré obsahovali tie najdesivejšie výjavy. Mŕtve tváre ľudí, krv - množstvo krvi a priveľa kriku. Všetko sa rozpŕchlo po sídle.

***

Zvládneš to... našepkáva jej niečo, no Ayala aj tak vidí v tme mŕtvoly. Mnohé z nich zomreli len pred dvoma dňami. Nie, nemysli na to! Káže malý hlások a núti ju ísť. 
Veď nevie kam! Sotva tú cestu našla so svetlom. 
Zvládneš to. Poď... láka ju  k sebe hlas, ktorý zapĺňa celé jej vedomie rovnako transparentne ako obrovská atramentovo čierna machuľa, ovládajúca všetky údy. Núti ju ísť dopredu. Z dier, ktoré obchádza, na ňu vanie chladný vzduch. Duchovia, duchovia, duchovia... Choďte preč!

Naivne dúfala, že keď prestane myslieť, neuvidí ich. No každý jeden mŕtvy tam stál a odmietal odísť. Duše sú v Atlantíde normálny pojem... Preto sa mnoho ľudí bojí zabíjať. Väčšina, desaťtisíc z desaťtisícky. Vrahovia sú netvory. Ona je netvorom. Táto veta sa jej zabodáva hlboko do nehybného svalu srdca a usídľuje sa tam k ostatným.

Netvorom si sa narodila, netvorom sa staneš. Neodmietaj to a bude ti úžasne.

Vidí chlapčeka a staršie dievča, môže mať tak deväť rokov. Vidí ich rodičov, starých rodičov, susedov v nočných košeliach vyšívaných zlatou niťou, vidí polovicu Hraničného mesta, ktoré predvčerom prepadli. Sprudka dýcha. Len pokoj, len pokoj...

Už je vo väzení. Namiesto dier sú tvrdé kamenné tyče obháňajúce priestor pre cely. Cestu jej slabo ožarujú mŕtvi. Najradšej by ostala v úplnej tme. Teraz na ňu dolieha všetko. Ľútosť, zrada, tajomstvá... On nalieha.

Nemysli - stoná jej vôľa, ktorú v zápätí pretláčajú ďalšie výčitky a kŕmia tak prevahu cudzej mysle v jej bytosti.

Mali len zastaviť mierové jednanie Spoločenstva s Tieňmi. Mali zabrániť, aby Atlantídu prebrali mladí, ktorí určite túžili po tom, odhaliť Slnečnému svetu svoje tajomstvá... A zbohatnúť. A podrobiť sa výskumom - lenže to oni nevideli. Nikdy nežili medzi Nimi. Bolo to však správne?

Vstaň! Vstaň a poď, poď ku mne, poď ku mne...

Majster musel vedieť, že netvorí srdce ich démona a predsa ju do neho napasoval! Chcel snáď oklamať aj sám seba, alebo vedel, že ten čin sa nebude dať pomenovať inak ako vraždenie, hnusné, masové vraždenie? Možno. Mieri k svojim odpovediam. Cíti to. Sľubuje jej to Hlas a ona mu verí. Všetka dôstojnosť a chlad Srdca z nej opadajú. Ty nie si srdce... Ty nie si Srdce... Využili ťa.

Ochybnutý sval začína bubnovať celkom po svojom. Použili ťa ako zbraň.

Po tom zúfalom čine vymrela polovica veľkého, Hraničného mesta, ktoré sa pýšilo svojou veselosťou, celomesačnými zábavami... a, samozrejme, pomrela väčšina zástupcov Spoločenstva bojovných kmeňov Atlantídy. Skoro všetky dôležité hlavy ležali v ten deň pri jej nohách, tak, ako ona leží pri spodnej zámke Olivierovej cely. Duchovia ju tlačia dole, akoby napodobňovali tlakovú vlnu, ktorá ich zabila.

"Pane...!"

Dve osoby stáli na začiatku chodby, ktorej steny vybrovali a vzpierali sa namiesto nehybných ľudí. Angela sa zosunula na zem, držiac sa za hlavu, kričala, nech ju nechajú na pokoji. Všetci ich videli, duchovia zaplavili celé sídlo, mlčky stáli po okrajoch miestností a sálal z nich chlad. Pri vstupe do väzenia sa objavil Majster - nik mu inak nehovoril, preto sa pred stáročiami jeho meno nadobro zabudlo. No nik mu nevymyslel ďalšie, narozdiel od Olivierových stúpencov.

Jedným, i keď trochu namáhavým pohybom sa starší muž dostal okolo svojich zmučených detí pred celu, objal Ayalu okolo pásu a dvihol od tyčí a zámok. Škriabala. Spoza kamenných mreží sa na Majstra uškieral démon. Hlavu naklonenú na stranu, s prstami kŕčovito obkrútenými okolo kamenných tyčí. 
"Je neskoro," ticho sa zasmial väzeň. Majster priložil dlaň na každú zo zámok, a hoci ho to skoro vyčerpalo, strojnásobil účinnosť každého zo zakliatia. Zhlboka sa nadýchol, mierne sa kochajúc pohľadom na nehybného démona. Nesmie sa s ním rozprávať, inak podľahne.

"Pre priazeň bohov nikdy," odpovedal, keď opúšťal väzenie s Danielom kajúcne nesúcim Angelino ochabnuté telo na jednom pleci a s malým metajúcim sa uzlíkom vo vlastných rukách. 

***

Snažil sa premýšľať, zavretý s Ayalou v jednej z odľahlejších miestností. Celé sídlo ňou bolo... nakazené. A síce, nie jej osobou, ale neutíchajúcim besným tlkotom srdca, ktoré mali po správnosti vyrezať už pred niekoľkými tisícročiami. Ostatným sa takéhoto šťastia ako imúnnosť voči tomuto druhu zakliatia nedostalo a tak, krčiaci sa po kútoch, alebo nervózne posedávajúci so zarosenými čelami a zatvorenými očami ticho viedli svoje osobné vojny voči častiam démona, ktorý sa chcel brániť svojím konečným spojením.

Všetky jeho deti mali na mále. On mal na mále.  Priazeň bohov, priazeň bohov... opakoval si s ochabujúcou istotou, skôr ako modlitbu než ako samozrejmosť. 

Priateľu, pomôž mi, zaprosil, keď začul zmučený výkrik pochádzajúci zároveň s Angeliných a Ayaliných úst. Ten blázon ich stihol prepojiť! Dievča sa skrútilo v kŕči, ktorý by normálnemu človeku zlomil chrbticu. Chytil jej hlavu do rúk, oči mala čierne a srdce bilo. Čo som si myslel, keď som ťa sem nechal priviesť, dieťa? - pevne stisol sánky, prekonávajúc nevoľnosť z ich dotyku.

Priateľu, vypočuj moju prosbu. Urobili sme mnoho chýb, priateľu, no hádam nás v tejto chvíli neopustíš, vysielal modlitby k patrónovi Atlantídy, tentoraz bitku dokončíme do konca. Všetci. Prosím, nezanevri na svojich chránencov a dovoľ nám napraviť, čo sme spôsobili.


Mŕtve tváre, túžba, ktorá silnela každým úderom jej srdca, žiadostivosť, ktorá nechcela byť umlčanou strakou v pozadí jej svedomia, to všetko sa len násobilo. Odtrhli ju od neho, oni ich rozdelili! -premýšľala Ayala nepríčetne a v návale zúrivej slepoty nevidela, čo robí. Besné zviera - priveľmi besné a vydesené zviera sa skrúcalo v jej útrobách a ťahalo ju, nútilo ju k pohybu, keď jej myseľ zaplavil zvuk morského  príboja. V jej hlave sa ozývali zvuky kopýt, kôň jej krepčil po mozgovej kôre, zemetrasenia otriasali jej nahnitým srdcom, blesky sa snažili prepáliť jej kožu.

Zaplavil ju strach. 

"Poznaj kto si, dieťa," ozval sa neurčiteľný hlas, ktorý rozbrnel celú jej osobnosť. 


***

Kedysi, pred niekoľkými tisícročiami, si Bohovia delili zem. Atlantída pripadla pod správu pánovi morí, koní, zemetrasení a búrok, Poseidónovi. Ten, hoci mal svoju manželku Amfitrítu, zapietal sa s mnohými bohyňami i smrteľníčkami a plodil hrdinov. Dcéra Evenora a Leucippe, krásna Cleitó, taktiež svojmu patrónovi porodila. Spoločne mali desať detí, päť párov dvojičiek- mužov, medzi ktorých sa kontinent rozdelil, mužov, ktorí mali panovať a slúžiť Atlantíde...

***
Hovorí sa, že obyvateľov Atlantídy s celým ich drahým kontinentom počas jedného dňa a jednej noci zničilo zemetrasenie a pohltilo more. 
Hovorí sa, že to bolo za trest.
Hovorí sa, že to bolo pre ochranu tajomstva, ktoré sa nemalo nikdy odhaliť.
Hovorí sa, že bratia, vládci, zpyšneli a nedbali na príkazy svojho otca.

Traja božskí bratia však - i keď neskoro -  našli riešenie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alice Alice | 4. září 2010 v 22:27 | Reagovat

Ah... Tak, hned zkraje - děkuji, že jsi na nás nezapomněla :-) Chápu, že se začátkem roku už není tolik času, takže si ráda počkám i déle :-)
Tak, k ději - už chápu, proč jsem mu neměla fandit :) Dobře, děkuji za varování, bylo to jen tak tak, asi bych byla teď zklamaná :D Dobře. takže, jestli jsem dobře porozuměla - v Ayale je část ďábla? Je jednou částí něčeho velmi zlého, co pozabíjelo mnoho Atlantiďanů? Těch, kteří se chtěli spojit s lidmi nahoře? Tím je zápletka ještě zajímavější! Skvělé! Takže naše kladná hrdinka je vlastně současně i záporným hrdinou příběhu - skvělý nápad :)) A zase jsi kousky pěkně promíchala, protože teď začínám zase mít ráda Mistra a Angelu... :-) No, jsem moc a moc zvědavá, jak to máš v plánu dál zamotávat - a rozplétat, to hlavně :-D (A nemůže být barbar aspoń malinkato kladnej? ) :-P
Díky moc za další díl!

2 Alice Alice | 4. září 2010 v 22:28 | Reagovat

A zapomněla jsem... ach ta stařecká demence... změnila jsi vzhled! (Všimla jsem si ;-) :-D )
Pěkné. Takové optimistické. Se začátkem školního roku?!?! nerozumím... :-D

3 Iva Iva | Web | 5. září 2010 v 9:16 | Reagovat

:D nie, nezabudla. Celý ten týždeň som nad tým premýšľala ale nejako sa mi nepodarilo dokopať sa k wordpadu, vždy to niečo pokazilo (mozkomorky, skype, birdz školaa)

Nepoviem nepoviem nepoviem :D ale si blízko s tou časťou diabla. aj tak nepoviem nepoviem, aj keď mi to trhá prsty :D No vlastne ono sú dvaja démoni, jeden dobrý a jeden ... jeden... ešte to chvíľku budem zamotávať, pretože sama ešte neviem, čo sa stane, aby...
Ja ešte nemám plán :D Viem, ako to má celé všetko skončiť, ale stred je strašne veľká prázdna bublina :)

Barbar bude stále zlý :P Len z pohľadu Ayaly .. už som ticho :D

Ďakujem za ďalší krásny komentár ^^

Nu, ten vzhľad ma napadol po tom, čo som zistila, že mi pri čítaní toho bieleho na čiernom pozadí preskakujú oči. :-D milujem fialovú a ten anjel sa sám ponúkol. :D A nakoniec, je dobre, že spí, pretože aj tí moji školskí asi zaspali :D ... treba byť občas optimišta  :)

Ďakujem ďakujem ďakujem :)

4 Larushka MitsuQO Larushka MitsuQO | E-mail | Web | 5. září 2010 v 11:48 | Reagovat

Tak Kiwi, tak na začiatok. Myslím, že nie je dôvod drať ťa z kože, viem, že na začiatku školského nie je čas veľa písať. Sama to poznám, tak to chápem.
K príbehu, vážne zaujímavý. Aj keď som možno niektoré časti nepochopila správne, budem si to musieť prečítať ešte raz vo vlastnom záujme. :D Ale inak si vážne myslím, že to bolo dobré. A dĺžka? Tú som si ani nevšimla. Celkom rýchlo som to prečítala.

5 Alice Alice | 5. září 2010 v 21:01 | Reagovat

Ha! Něco v barbarovi bude Ayalu lákat a já mu zase začnu fandit a ty ho na konci zabiješ! :-D :D Jsem dopředu nešťastná! :D Tak dobře, dva démoni, když jeden je dobrý... tak ten druhý je zlý, ne? Jako ti dva policajti :D Ovšem, pokud je ten druhý taky dobrý, mám v tom chaos :D Nevadí, nic neříkej, já si budu sama dumat a ty mi v tom budeš dělat krásně zmatek :-D
P.S Tak co když tu bublinu přeskočíš a řekneš mi rovnou, jak to dopadne? ;-) Neee, mě to takhle baví :-D
Přeji ti, ať se všichni tvoji andělé probudí a pracují! pa-pa :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama